Ktoré miesta v Čechách sa oplatí navštíviť? Vydajte sa s nami na jesenný výlet Českom a zistite, ktoré kempy a epické miesta by ste si mali zapísať na zoznam.
Kedy sa vybrať na výlet?
Česko má 2 hlavné sezóny – letnú a zimnú. V letnej sezóne sú kempy, útulne a hotely veľmi vyťažené. Pred výletom si ich určite zarezervujte.. Ak sa chystáte navštíviť miesta ako Adršpašské skaly, počítajte s tým, že lístky sa rýchlo vypredajú. Počas hlavnej sezóny sa môžete stretnúť s preplnenými parkoviskami a vysokými cenami za parkovanie. Ak plánujete zimný výlet do českých hôr, berte do úvahy lyžiarsku sezónu a jarné prázdniny. Krkonoše sú obľúbeným cieľom bežkárov, skialpinistov, aj zimných turistov, preto tu nájdete celoročne otvorený kemp. Počas hlavnej sezóny sa môže stať, že sa o pobyt „pobijete“ s ostatnými turistami. Ak chcete zažiť krásne jesenné farby a neprekážajú vám trochu chladnejšie noci, odporúčame cestovať v jesennom období, najlepšie v októbri, pred jesennými prázdninami.
Kempovanie a ubytovanie
Pri plánovaní výletu s Daciou sme využívali niekoľko aplikácií. Našou obľúbenou je v každej krajine Park4Night, oficiálne kempy vyhľadávame cez Mapy.cz a poprvýkrát sme v Česku skúsili aj stránku bezkempu.cz. Nájdete vďaka nej súkromné pozemky, chatky a iné miesta, ktoré prenajímajú miestni. Bohužiaľ, počas tohto výletu sme nestihli využiť bezkempu.cz, ale podarilo sa nám nájsť niekoľko skvelých miest za rozumnú cenu. Podobne ako v Rakúsku, aj v Česku je nelegálne nocovať v aute mimo oficiálnych kempov. Avšak po letnej sezóne sú väčšinou kempy zatvorené, čo predstavuje veľkú nevýhodu pre jesenné cestovanie. V oblasti Broumovsko sme napríklad počas našej návštevy v októbri nenašli ani jeden otvorený kemp. V Krkonošoch sme naopak nemali problém a našli sme taký, ktorý je otvorený celoročne. Ak preferujete väčší komfort, hotelová noc mimo sezóny vás vyjde v priemere na 50€ pre 2 osoby, a väčšinou nemajú problém s ubytovaním domácich zvierat, vrátane psov.
Ktoré miesta sa oplatí navštíviť?
Broumovsko
Región na severovýchode Čiech pri hraniciach s Poľskom je známy masívnymi pieskovcovými skalami. Medzi najznámejšie prírodné pamiatky patria Teplické a Adršpašské skaly, ale nájdete tu aj historické pamiatky, ako napríklad kláštor Broumov alebo zámok Adršpach, ktorý sa týči hneď vedľa skalného mestečka. V Broumovsku sme strávili 3 dni, ale vedeli by sme si tu užiť aj týždeň a vôbec by sme sa nenudili. Predtým, ako sa rozhodnete navštíviť tento úžasný región, mali by ste vedieť, že v letnej sezóne je veľmi populárny medzi domácimi i zahraničnými turistami. Ubytovanie by ste si mali rezervovať vopred, a to hlavne, ak sa chystáte na víkendový výlet.
Ubytovanie: Ako som už spomínala, všetky kempy boli v októbri zavreté, a preto sme hľadali iné legálne riešenie. Hotel Skalní mlyn je vzdialený len 3 km od vstupu do Teplických skál a 4 km od populárnych Adršpašských. K obom vedie turistický chodnik, ktorý prechádza pekným lesíkom. Okrem hotelových izieb ponúka ubytovanie v chatkách na kopci. Chatky sú veľmi jedoduché, zmestí sa sem max 6 osôb, v zime sa v nich nekúri. Za 2 noci pre 2 osoby so psíkom sme zaplatili 50€, čo zahŕňalo aj sociálne zariadenie a teplé (až horúce) sprchy. Na večeru sme sa vybrali do samotného hotela, kde nám veľmi chutilo.
Skalné mesto Ostaš
Skalný labyrint Ostaš je jedným z menej populárnych, no o to zaujímavejších kúskov českého regiónu Broumovsko. Podobne ako v Adršpachoch a Teplických skalách tu nájdete bludiská, jaskyne a masívne pieskovcové kvádre. Narozdiel od populárnych susedných skál sa tu (zatiaľ) nevyberá žiadne vstupné, a nie sú tu zábradlia, ktoré by obmedzovali vaše výhľady.
Tip na kempovanie: Neďaleko oficiálneho parkoviska je menší kemp, ale na jeseň je zatvorený kvôli nižšej návštevnosti. My sme prenocovali na parkovisku pri skalách, nikto si od nás nevypýtal parkovné a mali sme aj zopár susedov. 🙂 Bohužiaľ (alebo našťastie) sme tu vychytali fakt moody počasie, ale za slnečného dňa to musí byť asi top spot na západ slnka.
Teplické skaly
Najväčším prekvapením boli pre mňa Teplické skaly, ktoré sa nachádzajú na okraji mesta Teplice nad Metují. Teplické skalné mesto je rozsahovo väčšie ako Adršpašské, obe však rozhodne stoja za návštevu. Pri troche šťastia tu stretnete oveľa menej ľudí ako v Adršpachu, ale skaly vás rovnako ohromia. Užijete si tu veľa zaujímavých skalnych útvarov, ktoré dostali meno podľa vecí, na ktoré sa podobajú, ako napríklad konská hlava alebo ruka so zmrzlinou. Hneď pred vstupom nájdete platené parkovisko a vstup do Teplických skál vás vyjde na osobu 100 Kč.
Chodník je dlhý 6 km a celý okruh vám zaberie aj s prestávkami 3 hodiny. Bohužiaľ, trasa je vhodná len pre peších turistov – neprejdete ju s kočíkom, na bicykli, ani na vozíku. Psík má povolený vstup, určite ho však neberte na hrad Střmen. Hore vedie 300 schodov, ktoré sú maximálne strmé, a sama som nemala odvahu vyjsť tam so psom na vodítku. Okrem tejto odbočky zvládnete samotný okruh Teplických skalami so psom, aj s deťmi a odporúčam ho aj naozaj slabým turistom.
Tip na kaviareň: Po prechádzke som sa zastavila v Hoteli Orlík., a narozdiel od klasickej ponuky bufetov prekvapil dobrou kávou a chutným koláčom. Hotel má okrem krásneho loga veľmi príjemnú atmosféru a jedálna ponuka vyzerala úplne super.
Adršpašské skaly
Hneď pri vstupe do skalného mesta vás očarí jazero Pískovna. Tento zatopený lom s priezračnou vodou je jedným z najkrajších jazierok v Čechách. Len pár metrov od jazierka objavíte populárnu Gotickú bránu, ale najkrajší výhľad vás však (podľa mňa) čaká na najvyššej vyhliadke. V skalnom mestečku je množstvo epických formácií ako napríklad Milenci, Starosta a Starostová, niektoré uličky sú tak úzke, že prejdete len bez batohu. Ako som však upozornila, okruh si užijete len skoro ráno alebo neskôr večer, kedy skaly neosvetľuje žiadne svetlo.
TIP: Vstupenku do Adršpašských skál si treba zakúpiť vopred, ideálne online na tejto stránke, ak chcete zopár korún ušetriť. My sme si deň pred návštevou zakúpili online vstupenky na prvú možnú návštevu o 7:30 ráno aj s parkovaním. Vyšlo nás to v prepočte 20€. Keď sme o 10-tej predpoludním odchádzali, pred bránou stál obrovský dav ľudí, ktorým sa lístky neušli, odporúčam preto pri tomto výlete plánovať vopred. Samozrejme, môžete prísť ešte skôr a to bez poplatku, ku skalám sa vchádza z rôznych strán, ktoré sú v skorších hodinách bez strážcov. My sme si bez stresu chceli užiť ráno pri Pískovni, a tie peniaze veru neľutujeme, zážitok stál za to, pozrite si fotky. 🙂
Krkonoše
Nekonečné možnosti pešej turistiky a cykloturistiky a bohatý kultúrny život lyžiarskych rezortov by ma sem pokojne zlákal aj na týždňovú dovolenku. Národný park som už dlhšie mala na mojom zozname, vždy som však vedela, že Krkonoše chcem navštíviť v zime a na skialpoch. Počas jesenného roadtripu sme tu nestrávili veľa času, z troch dní nám jeden celý deň lialo. Ak ste čakali tip na dlhočiznú túru s epickými zastávkami, sklamem vás. Ale možno nabudúce 🙂 Tu sú moje tipy na krátku a rýchlu návštevu:
Ubytovanie: Auto sme zaparkovali v Basecamp Medvědín, tento kemp je otvorený celoročne a nájdete v ňom všetko, čo potrebujete. Čisté sociálne zariadenie, kuchynky, veľká spoločenská miestnosť, a čo je najlepšie, kemp je ideálnym východiskom na turistiku. Za 2 osoby so psíkom sme zaplatili 60€ za 2 noci, čo nie je málo, ale kempu naozaj nemám čo vytknúť.
Tip na kaviareň: Úplne najviac ma v Špindlerovom mlyne očarila Bistrothéka. Tak nádhernu kaviareň/cukráreň som už dávno nevidela. Určite sa u nich zastavte na kávu a ochutnajte ich domáce sirupy a kváskový chlebík, nebudete to ľutovať, 🙂 A hor sa na túru.
Balvanový vodopád a útulňa Kømen
Krkonoše vás narozdiel od našich Tatier neodvalia ostrými štítmi a epickými skalami, ale vynahradia vám to vkusnými útulňami a nádhernými dolinami. Nám to však vôbec nevadilo, keďže z troch dní nám dva dni pršalo. Vybrali sme sa na prechádzku údolím Bíleho labe a našim cieľom bol Balvanový vodopád. Celou cestou sme kráčali po spevnenej asfaltke, čo ma celkom šokovalo. Samozrejme, nebola by som to ja, keby našou zastávkou nebola jedna z českých štýlov útulní. Útulňa Kømen je študentský design-build projekt ateliéru Hlaváček – Čeněk z Fakulty architektury ČVUT. Útulňa je architektúrou zaujímavá, určite však nie tak pohodlná ako niektoré naše útulne. Neviem, či reálne slúži aj na nocovanie, keďže len o kilometer vyššie sídli horská chata Bouda u Bílého labe. Ak by ste pokračovali ďalej, dostali by ste sa až na hrebeň.
(NE)Tip: Úprimne, v Boude u Bílého labe som zažila dno českej gastronómie, personál bol síce milý, ale naozaj nám tu absolútne nič od piva až po hlavné jedlo nechutilo. Myslím si, že aj naše horské chaty sú v tomto o krok ďalej. 🙂 Ak ste vegetariáni, nečakajte nič viac ako smažák, v ponuke síce mali bryndzové halušky, ale vraj sa im minuli. Kulajda bola tak zlá, že som cestou dole uvažovala, či mi do nej dali divné hríby, alebo sú všetky stromy naozaj tak farebné.
Harrachov a Mumlavský vodopád
Ako som už spomínala, na Krkonoše sme tentotraz neobetovali veľa času. Práca nás tlačila a tak sme sa vybrali na západnú stranu národného parku do Harrachova. Mestečko je obľúbeným strediskom bežkárov a najvyhľadávanejšou turistickou atrakciou je Mumlavský vodopád. Je to hlavne preto, že je ľahko dostupný. Trasa dlhá 1,5 km vás miernym stúpaním zavedie cez lesík k tomuto rozprávkovému vodopádu. Na jeseň to tu hralo všetkými farbami a Bali sa nevedel dofotiť. 🙂
Tip na ubytovanie: Úplnou náhodou sme si práve blízko vodopádu našli ubytovanie v Pytloun Wellness Hotel Harrachov. A teraz sa podržte, suma 50€ zahŕňala 1 noc pre 2 osoby so psíkom, bohaté raňajky, wellness (v ktorom sme boli úplne sami) s vírivkou na terase, welcome drink a ešte aj ochutnávky malých tapas. Neviem, či sme využili špeciálnu akciu, ale izba bola úplne luxusná a parkovali sme priamo pred hotelom, takže sa určite pozrite na ich ponuky. 🙂
Český raj
Tento národný park je ideálnym kompromisom, ak máte radi turistiku, aj historické a kultúrne pamiatky. Český raj je na severovýchode krajiny, len neďaleko od Prahy. Medzi známe pamiatky tejto blasti patria zámok Valdštejn, hrad Trosky, Hrubá Skála a opäť sa ocitnete aj medzi skalnými bránami, tentoraz v Prachovských skalách. V okolí nájdete nádherné scény, kopu možností na cykloturistiku, fotenie, lezenie, kempovanie, ale aj historické pamiatky a fakt čarovné glampy, teepees a rôzne tipy airbnb.
Český raj bol asi najväčším prekvapením nášho roadtripu, vôbec sme totiž nevedeli, či sa nám tu bude páčiť. Ak vás fascinujú miesta ako napríklad náš Súľov, v Českom raji by ste sa mali zastaviť aspoň na 3 dni, ak máte čas, pokojne aj na týždeň. Je tu toho fakt veľa!
Tip na kemp: Počas výletu sme strávili noc v malom rodinnom kempe Táborisko Svitačka. Nachádza sa neďaleko zrúcaniny hradu Trosky a 10 km od vstupu do Prachovských skál. Táto malá oáza pokoja je bez recepcie, nájdete tu ale všetko, čo potrebujete, dokonca som na WC našla aj fén (to sa mi v žiadnom kempe zatiaľ nepošťastilo) a všetky hygienické potreby, Jediné, čo ma sklamalo, bola vlažná voda v sprche, za ktorú sa platilo zvlášť. Nakoniec som sa ale zahriala pri ohníku, miestni nám za pár korún predali bedničku dreva na opekanie.
Hrubá Skála, Trosky a Pekařova brána
Prachovské skaly
Ďalšie očarujúce miesto plné skalných útvarov sú Prachovské skaly. Asi najkrajší výhľad si užijete z vyhliadky Českého raja. Môžete si vybrať z dvoch rôznych okruhov, prechádzka je naozaj nenáročná a až na niektoré strmé schody ju zvládne naozaj každý. S prestávkami vám to zaberie približne 2-3 hodiny.
Nachádzame sa v národnej rezervácií, ktorá je opäť spoplatnená. Platili sme dokopy 200 Kč, ale pol hodinu po našom príchode sme zistili, že kasa je síce už zavretá, ale bránka stále otvorená. Pri oficiálnom parkovisku je bufet s vegetariánskym a bezlepkovým občerstvením (wow).
Pýtali ste sa ma, či sú Prachovské skaly krajšie ako Adršpašské. Veľkou výhodou Prachovských skál sú otvorené výhľady na celý Český raj. Narozdiel od Teplicko-Adršpašských skál si tu pozriete západ slnka s epickým výhľadom. Čo mi trošku vadilo, boli všemožné zábradlia a zákazy, prišlo mi, že si tu môžete dovoliť oveľa menej ako napríklad v Ostaši.
Po ceste domov sme mali v pláne stihnúť ešte zopár miest, ale nakoniec sme si povedali, že sa do Česka budeme musieť proste vrátiť. Je tu toľko prírodných unikátov a o turizmus a kultúru sa naozaj starajú lepšie ako my. Verím, že sa v tomto časom posunieme. Čo však u nás chválim, je naša gastronómia, už aj Tatry dávno nie sú len o haluškách z prášku.. 🙂
