Tour du Mont Blanc (TMB) je právom považovaná za jednu z najkrajších diaľkových túr v Európe. Tento legendárny okruh vás prevedie cez tri krajiny – Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko – a na každom kroku vás odmení výhľadmi na hory, hlboké údolia, ľadovce a malebné horské dedinky. V tomto blogu nájdete všetky moje tipy a skúsenosti.

Základné fakty:
Dĺžka trasy	cca 170 km
Celkové prevýšenie	približne 10 000 m stúpania aj klesania
Trvanie	obvykle 7 – 10 dní
Najvyšší bod	Col des Fours (2 665 m) alebo Col de la Seigne (2 516 m)
Krajiny	Francúzsko 🇫🇷 – Taliansko 🇮🇹 – Švajčiarsko 🇨🇭

Cesta a parkovanie

Vyrazili sme trošku neskôr a cesta nám trvala dlhšie, takže sme dorazili do Chamonix až po polnoci. Pôvodne sme plánovali spať v Les Houches v kempe Bellevue, ale ten zatvára závoru trošku skôr, takže sme prespali v kempe Mer de Glace v Chamonix, kde nám nechali miesto na stan a brány boli otvorené aj o polnoci. Stálo to 30 € na noc.Ráno sme sa presunuli na neplatené parkovisko v Les Houches. Okolie má aj platené parkoviská pri kempoch alebo hoteloch, cca za 10 €/deň. My sme boli na neplatenom a po týždni sme auto našli bez problémov.

Počasie a kedy vyraziť

Najlepšie obdobie na TMB je júl – september. V júli sa zvyčajne topí posledný sneh, čo znamená, že niektoré úseky môžu byť ešte zasnežené, ale počasie je už príjemné. August je najteplejší mesiac a zároveň aj najpopulárnejší mesiac medzi turistami, takže treba počítať s preplnenými trasami a kempami.

My sme vyrazili v prvej polovici septembra a stretli sme stále veľa turistov. Najznámejšie kempy na trase boli naozaj preplnené, takže ak chcete vychytať dobré miesto na stan, treba prísť vždy včas. Rána a noci boli chladnejšie, ale stále prijateľné, aj keď na horách sa objavilo prvé sneženie. Ak plánujete spať na horských chatách, myslite na to, že od druhej polovice septembra môžu byť niektoré už zatvorené. Počasie sa mení rýchlo – ráno môže svietiť slnko a popoludní pršať alebo snežiť, takže vrstvy a nepremokavé oblečenie sú nevyhnutnosťou.

Kempovanie a ubytovanie

Táto trasa má perfektnú infraštruktúru a jej plánovanie je veľmi ľahké, takže si každý deň môžete vybrať medzi kempom alebo horskou chatou, dokonca občas aj hotelom. Noc v kempoch stojí približne 10 € za osobu, zatiaľ čo v horskej chate s polpenziou zaplatíte okolo 50 € na osobu. Ak plánujete trasu v hlavnej sezóne (koniec júna – začiatok septembra), odporúčam chaty rezervovať vopred.

Bohužiaľ, psíkov na horské chaty nepúšťajú, aspoň teda na väčšinu, takže my sme si vyberali hlavne kempy a stanovanie „na divoko“.

Čo sa týka bivakovania „na divoko“, povolené je to len vo Francúzsku a len na miestach označených ako „aire de bivouac“. Tieto miesta sa dajú ľahko nájsť napríklad cez mapy.cz a je tu možné postaviť si stan alebo prístrešok. Mimo týchto miest sa to toleruje aj pri chatách, ale určite sa radšej vždy poraďte.

V Taliansku je bivakovanie a stanovanie zakázané pod 2 500 m n. m., takže väčšina ľudí volí horské chaty. Kempy sú mimo hlavnej trasy a často si vyžadujú veľké stúpanie. My sme jednu noc riskli a prespali sme mimo cesty – stan sme postavili až za tmy a skoro ráno sme vstali a odišli. Samozrejme, všetko sme po sebe upratali.

Vo Švajčiarsku je voľné kempovanie tiež zakázané, ale na trase sú veľmi dobré kempy, ktoré určite odporúčam využiť.

Strava

Na TMB je množstvo možností, kde sa dá najesť a doplniť zásoby. Počas dňa sme si často brali sendviče, bagety, syry a niečo sladké na energiu. Ráno sme jedli müsli alebo ovsenú kašu, večer sme zvyčajne skončili v horskej chate alebo kempe, kde sa podávajú polievky alebo cestoviny. Dvakrát sme si objednali jedlo v reštaurácii, skoro každý deň sme si dopriali koláč a kávu na niektorej z horských chát. Nie, Bali si so sebou nezobral kávu, ani mlynček. 😀

Pitná voda je takmer všade, viete si ju doplniť snáď na každom piatom kilometri. Ak plánujete jesť v chatách, počítajte s tým, že ceny sú vyššie, hlavne v okolí Chamonix by ste si mali brať zásoby, pretože ceny sú tu extrémne vysoké. Navyše posledná časť v okolí Chamonix je jediná oblasť bez pitnej vody. Ak sa chystáte k slávnym jazerám, ako je Lac Blanc, pripravte si pitnú vodu a občerstvenie – vyjde vás to tu veľmi draho.

V kempoch sú vždy nejaké pochutiny, na trase sú menšie obchody, kde sa dá doplniť základné potraviny alebo hotové jedlo. Počítajte s tým, že vo Švajčiarsku sú ceny za potraviny trošku vyššie ako v Taliansku, kde dáte za kávu v reštaurácii 2 €.

Budget

Možno sa pýtate, koľko nás celý tento výlet vyšiel. V prvom rade záleží na tom, či si zvolíte chaty alebo kempy, a takisto od vášho štýlu stravovania. Odporúčam mať so sebou hotovosť aspoň 100 €. Na moje prekvapenie sa vo Francúzsku takmer nikde nedalo platiť kartou, v Taliansku to však nebol žiadny problém, rovnako aj vo Švajčiarsku, kde akceptovali kartu aj eurá – a dokonca vám v eurách aj vydajú.

Kempy: 90€

Hotely: 180€ (2 noci)

Strava: 600€ (potraviny, reštaurácie)

Benzín: 250€

Diaľničná AT: 25€

Švajčiarska diaľničná známka: 42€

Autobus: 10€

Dokopy: 1200€ pre 2 osoby

So psíkom

Každý aktívny psík by túto trasu mal v pohode zvládnuť. Hlavne, ak dbáte na jeho tempo a návyky. Práve kvôli nemu sme volili koniec leta, aby sme sa vyhli najväčším horúčavám a spravili mu tento trek čo najpríjemnejším.

Pri plánovaní treba myslieť na niekoľko vecí. V prvom rade je dôležité rátať s tým, že prístup k psom sa líši v každej krajine, cez ktorú TMB vedie.

Francúzsko:
Až pri konci sme zistili, že tu nie sú psy veľmi vítané. Narazili sme dokonca na tabule, kde sa neodporúča mať psa na trase, na horské chaty ich nepustia a je to jediná krajina, kde vás nevezmú ani do autobusu – a to ani s náhubkom. Okrem toho je tu množstvo pastierskych psov chrániacich stáda oviec, ktorí môžu byť agresívni. Väčšinu sa dá obísť, ale niekedy sa budete chcieť radšej rýchlo vzdialiť. Pri Lac Blanc a v oblasti nad Chamonix je celá prírodná rezervácia, kam psy nesmú – hoci tam neboli žiadne tabule, upozornili nás až rangeri. Pokutu sme nedostali, ale museli sme odísť. Celkovo nám francúzska časť prišla vyslovene „nie dog friendly“.

Taliansko a Švajčiarsko:
Tu to bolo úplne bez problémov. Do autobusov nás vzali bez rečí, psík s nami mohol všade a necítili sme žiadne obmedzenia.

Prakticky treba myslieť na to, že pes zvládne odniesť malý batôžtek, ale nemal by byť preťažený. My sme Johnnyho batoh nechceli zbytočne zaťažiť, takže niesol len základ – granule na jeden deň a malú silikónovú fľašku s cca pol litrom vody, hoci vody bolo na trase všade dostatok. V batôžteku mal aj uterák, papučky pre prípad poranenia labiek, pamlsky, sáčky a doplnky výživy od HavoHravo: prášok Recovery na podporu regenerácie svalov, Speed & Power – rýchle doplnenie tekutín a živín pred alebo počas výkonu, niečo ako proteínový shake pre psíkov a funkčné maškrty na rýchlu energiu.

Granule na celý trek sme mu niesli my a dokupovali sme paštéty a maškrty, aby mal vždy dosť energie. Ale tí, ktorí ma sledujú, vedia, že Johnny má energie viac ako my dvaja dokopy.

Moja výbava na TMB

Do môjho batohu Ferrino Transalp 50 Lady som vtesnala tieto veci:

Stan a spanie
- ultraľahký stan Big Agnes Tiger Wall (tyčky a kolíky som niesla ja, telo Bali)
- páperový spací vak 0° (stačil až na jednu noc tesne)
- nafukovacia trekingová karimatka (odporúčam trojsezónnu)
- termoizolačná fólia (pod karimatku a pre prípad)
Varenie a jedlo
- plyn na varenie (varič bral Bali)
- tanier, pohár, titánová lyžička, švajčiarsky nožík
- potraviny na prvé dni – ovsené kaše, adventure menu, tyčinky, čaje, oriešky
Oblečenie
- membránové nohavice a bunda
- 3 tričká (merino, syntetické, jedno na spanie – merino s dlhým rukávom)
- merino mikina s kapucňou
- páperová bunda (komfort 0°)
- ľahká softshellová bunda
- spodná vrstva: merino podprsenka, 2× syntetické ponožky, hrubé merino ponožky, tenké merino ponožky na spanie
- nohavice: legíny, krátke softshellové šortky, krátke legíny (stačili by jedny odopínateľné softshellové nohavice) + merino legíny na spanie
- doplnky: rukavice, čiapky, čelenka, nákrčník
- nepremokavé ponožky
Obuv a výstroj
- trailové bežecké topánky
- trekingové paličky
Hygiena a drobnosti
- lekárnička (hlavne niesol Bali, ja len základ + kozmetika)
- čelovka, opaľovací krém, okuliare
- malý uterák, vlhké utierky, toaletný papier, pasta, kefka
- powerbanka a káble
- žabky/šľapky do sprchy v kempe
Voda
- plastová fľaša od kofoly (kvôli váhe)
- silikónová fľaša na rýchle dopĺňanie a pripnutie
- camel bag som nebrala – podľa mňa nepraktický na TMB

Tour du Mont Blanc okruh sme začínali aj skončili v Les Houches. Keďže sme išli so psíkom, museli sme trochu dbať na jeho tempo a odpočinok, takže niekedy sme volili kratšie trasy, inokedy zas dlhšie s menším prevýšením. Občas sme kvôli počasiu museli robiť kompromisy – dva dni nám poriadne pršalo, takže sme si časť trasy skrátili autobusom. Niektoré dlhé asfaltové úseky v dedinách sú tak nekonečné a nudné, že človek sa naozaj poteší, keď môže využiť autobus.

Itinerár:

Deň 1: Les Houches → Les Contamines

📊 Prevýšenie: +1500m / -1300 m
🕒 Čas: 6-7 h
📏 Trasa: 20 km
🏕 Nocľah: Les Contamines – Camping du Pontet

Prvý deň sme mali stále dosť síl, takže sme sa rozhodli pre dlhší variant trasy cez priesmyk Col de Tricot (2120 m) popri ľadovci Glacier de Bionnassay. Začiatok trasy nás až tak neuchvátil – viedol popri stredisku a vedľa lanoviek – no neskôr sa terén pekne zmenil a druhá časť dňa bola skutočne príjemná. V sedle nás zastihla hmla a mierny dážď, ktorý však vytvoril celkom zaujímavé scenérie. Cestou sme prechádzali cez visutý most a mohli si užiť výhľady, ktoré boli dobrým náhľadom na to, čo nás čakalo ďalej.

Pri zostupe sme obišli chatu Refuge de Miage a otvorili sa nám pekné panorámy, pokračovali sme až do Les Contamines, kde sme si v obchode doplnili zásoby – bagety a ďalšie jedlo – a ubytovali sa v kempe Pontet. Tento kemp mal všetko potrebné: prijateľné ceny (platili sme 19 € za 2 osoby aj so psíkom), pizzu, horúce sprchy, práčky… skrátka ideálne miesto na oddych po prvej túre.

Alternatívou prvého dňa je trasa cez Auberge de Bionnassay – približne 19 km s „len“ 1000 m prevýšením.

Deň 2: Les Contamines → Les Chapieux

📊 Prevýšenie: +1400 m / -950 m
🕒 Čas: 7-8 h
📏 Trasa: 18 km
🏕 Nocľah: Les Chapieux

V tento deň nám prialo počasie a pred sebou sme mali krásnu túru popri horských chatách s výhľadmi. V každej by sme si najradšej dali čučoriedkový koláč a kávu. Za chatou Refuge de la Balme sme prvýkrát narazili na stádo s pastierskymi psami, ktorí na Johnnyho dosť intenzívne štekali. Skúsili sme stádo obísť mimo chodníka, ale zastavili nás strážcovia parku a poprosili, aby sme sa vrátili – vraj sa nemusíme báť a máme ísť priamo.

Pokračovali sme cez sedlo Col du Bonhomme, kde sa otvorili nádherné výhľady, a až ku chate Refuge de la Croix du Bonhomme sme si užívali slnko a scenérie. Najradšej by sme tam zostali na noc, ale predpoveď sľubovala upršanú noc a strmá cesta do kempu v Les Chapieux by bola ráno kompletne rozbahnená. Preto sme zvolili najkratšiu a najľahšiu variantu – inak sa dá pokračovať aj náročnejším prechodom až do sedla Col de la Seigne.

Noc sme strávili v Les Chapieux, čo je skôr taká menšia bivakovacia zóna. Tu sme zistili, že náš plán skrátiť si cestu do Talianska autobusom do Courmayeur nevyjde – na zastávke bol veľký zákaz psov. Hľadali sme alternatívy, ale taxík do vedľajšej dediny by vyšiel aj 80 €, a tak sme sa rozhodli pokračovať v daždi po vlastných. Stretli sme partiu Čechov, ktorí sa zložili 250 € na taxík až do Courmayeuru a ušetrili si tak jeden celý deň.

Deň 3: Les Chapieux → Courmayeur

📊 Prevýšenie: +1050 m / – 1300 m
🕒 Čas: 9-10 h
📏 Trasa: 28 km (z toho sme si ušetrili 9 km autobusom do mesta)
🏕 Nocľah: Hotel v Courmayeur

Čakal nás vyčerpávajúci deň, do ktorého sa nám úprimne veľmi nechcelo – pršalo a autobus sme kvôli psovi využiť nemohli. Obliekli sme si teda membránové veci, nepremokavé ponožky a nasadili rain cover na batoh a vyrazili. V Les Mottets sme našli jedinú otvorenú horskú chatu, z ktorej sa dymilo z komína, a ešte pred výstupom do sedla na taliansku hranicu sme sa posilnili čučoriedkovým koláčom a kávou. Alternatívou by bolo prespať v La Ville des Glaciers, ale tam nie je žiadne kempové zázemie ani toalety a opäť tam strážia stáda pastierske psy, takže sme boli radi, že sme sa tam v noci nepresunuli.

Pokračovali sme vo vetre až do sedla Col de la Seigne. Za dobrého počasia sú odtiaľ nádherné výhľady, my sme však nevideli takmer nič a jediné, na čo sme mysleli, bolo dostať sa dole do doliny k autobusovej zastávke. Hneď po prechode hranice sme zišli k Rifugio Elisabetta, kde sme si dali podpriemerné špagety s kečupom za skoro 20 €, ale aspoň sme sa trošku zohriali. Nahliadla som aj do izieb a na toalety a musím povedať, že nič z toho nevyzeralo lákavo. Na sprche dokonca visela cedula „only cold water“. Aj som v tom momente bola rada, že sme si namiesto horskej chaty bookli hotel v Courmayeur.

Z chaty nás čakal ešte dlhý a nudný zostup po asfaltke, až kým sa neobjavila autobusová zastávka v La Visaille, kde už všetci čakali. Za priaznivejšieho počasia by sme určite zišli ešte nižšie do kempu Hobo, ktorý zvonku vyzeral super. Lenže s mokrým stanom a ďalšou hlásenou búrkou sme sa nakoniec rozhodli pre hotel v Courmayeur. Všetko sme si tam dali vysušiť a večer sme si dopriali pizzu, zatiaľ čo vonku stále lialo. Najlepšie rozhodnutie.

Deň 4: Courmayeur → Rifugio Bonatti

📊 Prevýšenie: +1100 m / -300 m
🕒 Čas: 6-7 h
📏 Kilometre: 15 km
🏕 Nocľah: bivak neďaleko Rifugio Bonatti

V meste sme doplnili zásoby jedla a plní energie sme vyrazili na strmý výstup k Rifugio Bertone. Netušila som, že práve odtiaľ uvidíme prvé poriadne výhľady na Mont Blanc. Asi hodinu sme tu len tak sedeli, kochali sa a jedli nad chatou s brutálnym výhľadom – celý predchádzajúci deň stál za tento moment. Na Bertone vyzerali veľmi lákavo aj jedlá v menu, trochu škoda, že sme sa už predtým zásobili v obchode. Jediná chata, na ktorej mi to bolo naozaj ľúto.

Ďalej sme pokračovali trasou, odkiaľ sa otvárali nádherné panorámy. Cesta nás zaviedla až k Rifugio Bonatti, prvej chate, ktorá naozaj pôsobila zvonku veľmi pekne. Vedela by som si tam predstaviť prespať a zobudiť sa s tým výhľadom. My sme však išli ďalej.

V Taliansku je bivakovanie a stanovanie pod 2500 m n. m. zakázané, preto väčšina turistov volí práve horské chaty. Kempy sú mimo trasy a vždy treba zísť o dosť výškových metrov dole do doliny. Jednu noc sme to predsa len riskli – prespali sme ukrytí mimo chodníka, stan sme stavali až za tmy a odchádzali hneď po východe slnka. Samozrejmosťou bolo, že sme si po sebe všetko upratali.

Deň 5: Rifugio Bonatti → La Fouly

📊 Prevýšenie: +900 m / -1200 m
🕒 Čas: 7-8 h
📏 Kilometre: 16 km
🏕 Nocľah: La Fouly – Camping des Glaciers

Ráno nás privítalo celkom pekným počasím, a tak sme hneď po zbalení vecí pokračovali dole do dedinky, kde sme si doplnili vodu. Odtiaľ nás čakal výstup do sedla Grand Col Ferret. Ešte pred stúpaním sme sa zastavili v Rifugio Elena, dali si sendvič, keďže nič lepšie na výber nemali, a potom už v poriadnom teple stúpali hore na hranicu so Švajčiarskom. Krásne výhľady na ľadovce sa postupne zmenili na trochu monotónnejšie kopce a zostup do dedinky La Fouly bol úprimne dosť nudný.

Posledné tri kilometre po asfaltke sa dajú skrátiť autobusom – psíka tam vôbec neriešili. Platila som za nás troch asi 10 frankov. Vo Švajčiarsku môžete všade platiť eurami alebo kartou, čo je veľkou výhodou oproti Francúzsku. Kemp v La Fouly je medzi turistami veľmi obľúbený. Je na krásnom mieste a má skvelú atmosféru, ale má aj svoje mínusy – dlhé rady na sprchy, práčku aj sušičku. Po hodine čakania sme sa aspoň osprchovali a zložili na spánok. Výhodou bola veľká spoločenská miestnosť, kde si všetci varili, a vonku to vyzeralo ako veľká sušiaren – každý mal pohodené oblečenie, aby aspoň trochu preschlo.

Deň 6: La Fouly → Champex-Lac

📊 Prevýšenie: +460 m / -580 m
🕒 Čas: 5-6 h
📏 Kilometre: 15 km
🏕 Nocľah: Champex-Lac Camping Roccailes

Ďalší deň nám naše plány zase zmenilo počasie – predpovede hlásili popoludní búrky. Preto sme sa rozhodli dať iba krátky úsek, celkovo 15 km, prevažne lesmi a popri ceste. Úprimne, bola to najmenej zaujímavá časť celého TMB a zároveň aj náš najpohodovejší deň. Pri Champex-Lac sa už stretávalo viacero turistov s podobnými plánmi, no výhodou je, že sa tu nachádzajú dva kempy, takže sa ľudia aspoň trochu rozdelia. Aj tak sa oplatí doraziť skôr, aby ste získali rovnejšie miesto na stan. My sme si vybrali kemp Roccailes.

Tu sa nám konečne podarilo aj oprať veci, na recepcii sme si zamenili eurá za franky a v sprche som tentoraz nemusela čakať a tiekla horúca voda. Kemp je síce drahší (42 € pre dve osoby so stanom), ale samotné mestečko má príjemnú atmosféru. Najväčšiu búrku sme prečkali v reštaurácii Au Vieux, kde sme si dali syrové fondue a pizzu – cenovo patrí medzi dostupnejšie možnosti. V kempe dokonca ponúkajú donášku pizze a priamo v centre je malý obchodík, kde kúpite všetko potrebné.

Deň 7: Champex-Lac → Col de Balme

📊 Prevýšenie: +1600 m / -850 m
🕒 Čas: 8 h
📏 Kilometre: 21 km
🏕 Nocľah: Refuge du Col de Balme

Ráno nás opäť privítal dážď, ktorý neustával ešte dobré tri hodiny. Vyrazili sme skoro, aby sme sa popoludní dostali cez sedlo späť na francúzsku stranu. Úprimne, dážď mi už poriadne liezol na nervy a navyše trasa nebola veľmi zaujímavá – nekonečný les, kamenistý chodník a žiadna chata ani kaviareň po ceste. Až pri Col de Forclaz sa počasie konečne umúdrilo. Tam sme si kúpili švajčiarsky syr, dobre sa najedli a ako bonus sme dostali aj ovocie zadarmo. Potom sme pokračovali smerom ku kempu Le Peuty, ktorý sa mi páčil zo všetkých asi najviac. Pôvodným plánom bolo spať tu už noc predtým, ale kvôli búrke sme to museli zmeniť.

Keďže sme mali ešte dosť času, konečne nám zasvietilo slnko a zostalo nám dosť energie, rozhodli sme sa pokračovať ďalej až do sedla Col de Balme. Tam nás ale čakalo nepríjemné prekvapenie – pred chatou pobehovali navoľno traja obrovskí pastierski psi. Našťastie nám chatár pomohol ich odohnať a my sme rýchlo zmizli. Kvôli tomu sme zišli z pôvodnej trasy, ale postupne sme sa dostali dolu do doliny až do Le Tour. Tu sme našli príjemný kemp a v hostinci Auberge La Boerne aj chutné jedlo a pivo. Napriek tomu sme sa rozhodli vyjsť ešte vyššie a prenocovať s krásnym výhľadom. Najlepšie miesto na stanovanie by inak bolo priamo pri chate v sedle Col de Balme, no kvôli psíkovi sme to museli vynechať.

Deň 8: Col de Balme → Lac de la Flégère

📊 Prevýšenie: +800 m / -1000 m
🕒 Čas: 6 h
📏 Kilometre: 13 km
🏕 Nocľah: Lac de la Flégère

Logicky by som túto noc odporúčala stráviť pri Col de Balme, kde je možné aj stanovať. My sme sa však snažili vyhnúť stádam oviec s pastierskymi psami, a tak sme utekali smerom dole do dediny. Ak sa budete vydávať cestou z Tre Le Champ de Bas, určite choďte po žltej trase okolo – červená vedie cez rebríky a so psíkom sa tam určite nepohnete.

Na mieste sme sa dozvedeli, že so psíkom je zakázané pohybovať sa v celej prírodnej rezervácii – nesmiete ísť k Lac Blanc ani k Lac Cheserys, je to kvôli ochrane kamzíkov (ibex). Správne by ste mali zísť až nižšie k Lac Flégère. Pri chate si smiete postaviť stan, ale kúpanie nie je povolené. Ak by ste chceli bivakovať pri Lac Blanc alebo pri Lac Cheserys, môžete tak legálne spraviť. Bivakovacie miesto si viete online rezervovať cez QR kód, návod nájdete aj na tabuliach v okolí jazier. Jazero, pri ktorom sme spali my, nie je legálnym bivakovacím miestom, na čo sme tiež prišli až neskôr.

TIP: Prosím, pred plánovaním výletu si overte aktuálnosť týchto informácií!

Táto časť TMB je trochu „lanovkové kráľovstvo“ – výhľady sú nádherné, ale ľudí je všade veľa, aj v polke septembra. Tiež tu nenájdete zdroj pitnej vody, takže si ju musíte kupovať. Jedlo na chatách a v reštauráciách je tu príšerne drahé, takže si určite zabaľte zásoby.

Tento deň sme strávili oddychom a fotením všetkých tých krásnych jazier a výhľadov. Asi do 14-tej sme sa len opaľovali pri jazere, pretože sme v noci išli spať veľmi neskoro.

Deň 9: Lac de la Flégère → Les Houches

📊 Prevýšenie: +730 m / -1750 m
🕒 Čas: 8-9 h
📏 Kilometre: 18 km
🏁 Koniec: Les Houches

Po poslednej a najkrajšej noci nášho treku nás čakala už len cesta späť k autu cez vrch Brévent. Bohužiaľ, ja na ňu nebudem mať práve najlepšie spomienky – posledné kilometre mi musela pomôcť horská služba. Preto vám odporúčam, aby ste si v tejto oblasti nefiltrovali vodu z jazier, nech už vyzerá akokoľvek čisto. My sme to riskli a doplatili sme obaja horúčkami a vracaním, hoci sme vodu prefiltrovali a použili aj chemickú tabletku – nepomohlo to.

Pitnú vodu si tu môžete dokúpiť, ale občas sa stane, že sa vypredá, takže ak plánujete stráviť v tejto oblasti viac času, než je bežné pri TMB, vezmite si väčšie zásoby. Oblasť nad Chamonix je bohužiaľ veľmi komerčná a drahá a ako turisti so psíkom tu nie ste práve najviac vítaní.

Práve v tomto momente som bola veľmi vďačná za moje poistenie na hory od Alpenverein, ktoré som musela využiť pri zásahu. Horská služba prišla bleskovo – asi do 10 minút od telefonátu – a celý zásah prebehol profesionálne a rýchlo. Aspoň som si svoje poistenie prvýkrát otestovala. Poslednú noc sme strávili v Les Houches.

Napriek menším komplikáciám a občasným skúškam to bola pre mňa jedna z najkrajších túr, aké som kedy zažila. Každý deň priniesol nové výhľady, zážitky aj malé výzvy, ktoré stáli za to. Ak vás čaká Tour du Mont Blanc alebo podobná výzva a máte otázky k výbave či skúsenostiam, pokojne mi napíšte na Instagrame – veľmi rada poradím a podelím sa aj o ďalšie tipy, ktoré sa mi osvedčili priamo na treku.